Miesto utrpenia
Je to Šesť príbehov, ktoré sa skutočne odohrali a ktoré odhaľujú z najrôznejších aspektov tragickosť a nezmyselnosť koloniálnej vojny v Alžírsku. Autor uvádza svoju knihu týmito slovami: „Príbehy, ktoré tvoria túto zbierku, sú pravdivé. Poznám väčšinu ich postáv, hovoril som s nimi, čítal som ich listy, ich zápisníky, rozprával som sa s ich príbuznými a priateľmi. Zmenil som len niekoľko mien, niekoľko dát, niekoľko údajov, aby som ochránil pred možnou pomstou ľudí, ktorí sú zraniteľní. Usiloval som sa vybrať čo možno najrozličnejšie príbehy v nádeji, že priblížené čitateľovi vrhnú aspoň trochu svetla na konflikt, ktorý bude trvať v čase vyjdenia tejto knihy dlhšie ako prvá a ktorý stojí Francúzsko a Alžírsko viac vojakov ako druhá svetová vojna." A naozaj, v knihe sa stretávame s osobami, ktorých mená sa objavujú vo francúzskych i našich novinách. Mýlili by sme sa však, keby sme Poznerovu knihu pokladali za žurnalistickú reportáž. Je to umelecké dielo s prísne zovretou kompozíciou a do fabuly jednotlivých príbehov sú majstrovsky vkomponované fakty, ktoré nepotrebujú komentár, presviedčajú a strhnú čitateľa samy. Prečo môžu deti alžírskej zeme, Ahmed a Zohrá, začať spoločný život až po dvadsiatich rokoch manželstva? Prečo sa zastrelil Pierre Salvaing? Kto je zodpovedný za alžírsku drámu? Na tieto a iné otázky nájdete odpoveď v Poznerovej knihe Miesto utrpenia. Uvedie vás do Alžírska, „do krajiny slnca, kde rastú palmy v prírode a kde možno vidieť pomedzi záhyby závojov zahalených žien najkrajšie oči na svete". Uvedie vás však i do iného Alžírska: do Alžírska bojujúceho za svoju slobodu a nezávislosť, do alžírskych hôr i do alžírskych väzníc, kde trpia alžírski i francúzski vlastenci. Zažijete pohnuté dni okolo 13. mája 1958.