Nemé ucho, hluché oko
Pri zrode charakteru je u Jaroša prítomná predovšetkým sympatia. Uňho je človek viac ako jeho svetonázor, vrastá do reality rozličnými koreňmi. Autor má svojich ľudí rád, a preto im napríklad dáva zomrieť bizarnými spôsobmi, ktoré čitateľa skôr rozveselia ako zarmútia. Vitalita bytia tu zalieva všetko, ideovú stránku skutočnosti aj smrť. A z tejto vitality sa rodí Jarošov optimizmus, v mnohom ohľade aj historický optimizmus...