Predjarie
Ako refrén smutnej a tragickej piesne zaznievajú touto prózou motívy samoty, beznádeje a nekonečného ľudského utrpenia a stránia. Osamelý svet dvadsaťročnej vdovy sa sústreďuje na dom, v ktorom žije, na okolitú prírodu a na Benovho brata, dospievajúceho citlivého a vnímavého chlapca, ktorý je jediným spojivom medzi ňou a ostatnými ľuďmi.